Späť

Revúcka vrchovina

GPS: 20.1138148, 48.6834697

Revúcka vrchovina

Disponujete fotografiou k tomuto miestu?
Možete nám ju zaslať na admin@karpatskyportal.sk

Zobraziť na mape

V okolí

Je horský celok na JZ okraji Slovenského Rudohoria. Tvoria ju pomerne dlhé chrbty, ktoré oddeľujú doliny riek Ipeľ, Rimava, Blh, Muráň, Štítnik a Slaná, okrem toho podcelky Železnícke predhorie a Hrádok. V strednej a severovýchodnej časti je súvisle pokrytá listnatými lesmi, zvyšok bol odlesnený. Krajina bola poznačená v minulosti pastierstvom, ťažbou dreva a baníctvom (Železník, Mútnik, Ploské). Aj dnes je krajina negatívne postihnutá vplyvom ťažby magnezitu na ložiskách Jelšava – Dúbravský masív a Lubeník. Železnícke predhorie je budované karbónskymi horninami (zlepence, bridlice, miestami aj vápence), najvyšší vrch Železník (814 m n. m.) je budovaný karbónskymi zlepencami, kremencami a kryštalickými bridlicami s výskytom magnezitu a sideritu. V minulosti sa tu ťažil železný klobúk (gossan) sideritového ložiska, neskôr samotný siderit. Hrádok sa skladá z dvoch rozdielnych častí: západnú tvorí rázsocha, vybiehajúca z Kohúta s Hlbokými dolinami (Hladomorná, Štítnická a i.), východná časť má miernejšie svahy. Najvyššími vrchmi vo východnej časti sú Biele skala (882 m n. m), Ostrý vrch (870 m n. m.), Magura (883 m n. m.) a Hrádok (810 m n. m.). Na samotnom vrchu Hrádok neďaleko Jelšavy sa v minulosti ťažil pyrit, neskôr siderit a magnezit. V roku 1954 bola pri razení prieskumnej štôlne Kapusta objavená unikátne Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá sa nachádza v masíve karbónskych mramorov. Na rozdiel od „bežných“ kvapľových jaskýň je v nej výzdoba tvorená kryštálmi, trsmi až kríčkami aragonitových kryštálov, v menšej miere sa tu vyskytujú aj kvaple a sintrové jazierka.